NANEBOVZATIE PANNY MÁRIE

 

 

 

Nanebovzatie Panny Márie je najstarší mariánsky sviatok, ktorého počiatky siahajú pred Efezký koncil (rok 431). So žiadosťou o vyhlásenie dogmy, že Panna Mária bola telom i dušou vzatá do neba, prišli biskupi za Piom IX. v roku 1870 (1. Vatikánsky koncil), no nestalo sa tak. Táto dogma bola vyhlásená až pápežom Piom XII. v roku 1950 ako tajomstvo, ktorému máme veriť na základe troch dôvodov, ktoré biskupi uvádzali a boli to: Rim 5,8; 1 Kor 15,24; Heb 2,14. O tomto tajomstve sa dočítame aj v knihe Genezis (Gn 3,15) (pozri: TU)

 

Napokon aj samotný názov sviatku hovorí, že Mária usnula nie zomrela. Spievame to aj v tropári predprazdenstva sviatku:

„Plesajte, ľudia, tlieskajte rukami – zídťe sa v živej viere a všetci radostne spievajte, - lebo Matka Božia má byť vzatá zo zeme na nebesia. - Ako Bohorodičku ju radostne oslavujme piesňami.“

 

Nebeskú Matku a dogmu sviatku nachádzame aj v Irmose sviatku:

„Medze prírody boli zdolané v tebe, Panna Prečistá: - panenstvo sa druží s materstvom a smrť sa snúbi s životom! - Panna si po pôrode, živá aj po smrti, a tak stále zachráňuješ, Bohorodička svoje dedičstvo.“