sv.Cyril a sv.Metod 

 

Bratia sv Cyril a Metod sa narodili v Solúne, grécky Thessalonike. Ich otec Lev  mal vysoké  postavenie v štátnej správe ( pozri Žitie Konštantínovo). Niektoré neskoršie zdroje uvádzajú, že meno matky bolo Mária.

O živote sv. Metoda  nám pramene zanechali veľmi málo. Bol starší z bratov a rok jeho narodenia sa uvádza 815, lebo zomrel v roku 885 a dožil sa ctihodného veku, čo bol považovaný vek okolo 70 rokov. Krstne meno nevieme. Metod bolo jeho rehoľné meno. Vyštudoval právo a pracoval v štátnej službe a mal vysoké postavenie. V jeho živote dočítame, že rozhodol sa odísť do kláštora na horu Olymp, aby sa venoval modlitbe.

Sv. Cyril ( toto meno dostal krátko pred smrťou) bol najmladším, narodil sa v roku 827 a pri krste dostal meno Konštantín. Už v mladom veku si vybral, čo chce – Sofiu – Múdrosť. Bol veľmi usilovný a veľa sa modlil. Študoval Filozofiu, rétoriku, matematiku, umenie, prírodné vedy a to u najlepších učiteľov tej doby.. Už v mladom veku na cisárskom dvore viedol filozofické dišputy. So svojim bratom Metodom istý čas pobudol v kláštore na hore Olymp, kde čas trávili v modlitbách.  Konštantín meno Cyril prijal 50 dní pred smrťou a to 14.2. 869. Zomrel v mnískou rúchu ako mních (viac o ich živote pozri Žitie Konštantinovo a Metodovo alebo v diel Michala Lacka: Sv. Cyril a Metod).

Bratia sv. Konšatntín a Metod na Veľkomorevské územie prišli v roku 863 ako vierozvestovia  na žiadosť kniežaťa Rastislava.

Dielo a odkaz sú Konštantínom zostavené slovanské písmo hlaholika a preložené bohoslužobné knihy. Napísal aj civilný zákonník. Spolu s Metodom pripravili kandidátov na kňazské svätenia. Bolo potrebné vyriešiť otázku nového liturgického jazyka pre Slovanov. Tak sa pobrali do Ríma, aby požiadali o jeho schválenie, čo by zabezpečilo nezávislosť od franských biskupov. Do príchodu solúnskych bratov cirkevné obrady boli latinské. V Živote Konštantína sa uvádza, že pápež Hadrián II. požehnal učenie sv. Cyrila a Metoda položením slovenského evanjelia na obetný oltár.[1]

Hlaholika - viac [TU] 

Ešte pred prekladom evanjeliára do slovančiny Konštantín napísal v gréckom jazyku traktát, v ktorom vysvetľuje ako bude postupovať pri preklade spomínaného evanjeliára.[2] Onedlho bol doplnený evanjeliár na úplné štvorevanjelium. Oslavou tohto činu zo strany Konštantína je báseň Proglas, teda predspev k štyrom evanjeliám, ktoré objavil A. F. Hiľferding v jednom srbskom pergamenovom rukopise z 15. storočia.[3] 

 Martin Benka: Príchod Konštantína Filozofa a jeho brata Metoda ku Slovákom

Medzi ďalšie preložené knihy patria Apoštol, Žaltár, Starý Zákon. Pod názvom Apoštol boli Cyrilom a Metodom preložené aj ostatné knihy Nového Zákona okrem evanjelií. Najprv bol v skrátenej forme a to pod názvom Praxapoštol až neskôr bol doplnený o ostatné časti. Aj Žaltár patri k najstarším prekladom. Potrebný je k recitácii cirkevných hodiniek. Jeho hlaholský rukopis sa zachoval v knižnici kláštora sv. Kataríny na hore Sinaj. Pochádza z 11. storočia a tento rukopis už bol dvakrát vydaný. Čo sa týka prekladu Starého zákona bola tu  nezhoda na strane odborníkov, pretože podľa legendy, Metod ku koncu života preložil celý Starý Zákon okrem Kníh Makabejských. Podľa iného názoru  bol to len výber zo starozákonného čítania pre bohoslužobné účely tzv. Parimejník.[4] Tento Parimejník ako bohoslužobná kniha bol používaný do 14. storočia a mníchmi až do 15. - 16. storočia (nebol nikdy tlačený, keďže bol nahradený stal sa nepotrebným pre bohoslužobné úkony), kým nebola biblická časť a hlavne Genéza obsahovo zaradená do triodia, minejí a  trebníka.[5]