SVÄTÍ, SLÁVNI A VŠECHVÁLNI

NAJVÝŠŠI  APOŠTOLI  PETER  A  PAVOL

Sv. Peter z aramejčiny kéfa, čiže skala, toto meno dostal od Ježiša Krista. Petrovo pôvodné meno bolo Šimon, čo v hebrejčine znamená Boh vypočul. Ako vieme, Peter pochádzal z galilejskej Betsaidy , narodil sa pri Tiberiadskom jazere a býval v Kafarnaume. Bol rybárom aj so svojim Bratom Ondrejom apoštolom a otcom Jánom (Jonášom).

Poznáme všetci ako píše o Petrovi Lukáš, keď na Ježišov príkaz spúšťa siete do mora a siete sú plné rýb. Peter padá k Ježišovým nohám a hovorí o svojej hriešnosti. Pán mu hovorí, že bude rybárom ľudí.[1] Práve Peter bol ten, ktorý na otázku Ježiša, za koho ho pokladajú odpovedal: „Ty si Mesiáš, Syn pravého Boha.“  Ježiš mu povedal: „Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a brány pekelné ju nepremôžu. Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva. Čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi, čo zviažeš na zemi, bude zviazané na nebi.“[2]

Po nanebovstúpení Pána, Peter vystupoval ako predstavený jeruzalemského kresťanského spoločenstva. Doložená kresťanská tradícia hovorí, že Peter neskôr pôsobil v Ríme, kde napísal aj Prvý a Druhý list. V roku 67 (niektoré zdroje uvádzajú rok 64) počas Nerónovho prenasledovania kresťanov, Peter zomrel mučeníckou smrťou (čítame vo Svätom písme) ukrižovaním dole hlavou. Tradícia hovorí, že na tom mieste (Vatikánsky pahorok) v Ríme stoji Bazilika sv. Petra a jeho relikvie sú uložené v hlavnom oltári.

Sv. Pavol, žid, ktorý pri obriezke dostal meno Šavol (hebrejský Šaúl, čo znamená vyprosený od Jahveho) z Tarzu (Cilícia) a od narodenia bol rímskym občanom s prísnou výchovou podľa Mojžišovho zákona a tradície predkov. Bol prívržencom farizejov (chcel iť podľa tradície otcov, čo je charakteristickým znakom pre farizejov ako aj dodržiavanie zákona a ústnej tradície, verili v nesmrteľnosť duše). Dostal dobré vzdelanie (u známeho učiteľa Gamliela v Jeruzaleme) a v remesle sa vyučil za tkáča stanov. Osobne nepoznal Ježiša pozemského, nestretol sa sním, lebo žil v Tarze. Z histórie viem, že Pavol, teda Šavol bol prenasledovateľom kresťanov. Vymohol si aj prenasledovanie kresťanov v Damsku. Na ceste do Damsku sa mu zjavil sám Ježiš Kristus, oslepol, spadol z koňa. Tu nastalo Pavlovo obrátenie, veď jeho horlivosť k Bohu bola veľká od narodenia a bol Božou prozreteľnosťou vedený. Po príchode do Damasku Pán posiela Ananiáša a Pavol, od neho prijíma krst, stáva sa apoštolom,[3] apoštolom medzi pohanmi kam vedú aj jeho misijné cesty.

Maľba zo 16.storočia - apoštoli sv.Peter a sv.Pavol 

Uskutočnil tri misijné cesty a to prvá (r. 47-48) viedla na Cyprus a do južných provincii Malej Ázie a po návrate v r. 49 sa zúčastnil apoštolského snemu v Jeruzaleme. Druhá misijná cesta (r.49-52)viedla do Malej Ázie a na európsky kontinent. Počas tejto cesty zakladal   významné kresťanské obce jednú z nich v Korinte a tu napísal Prvý a druhý list Solunčanom. Pavlova tretia cesta (r. 53-58) viedla do Efézu, kde zotrval tri roky a napísal list Galaťanom, Prví list Korinťanom a pravdepodobne aj List Filipanom. Na ceste z Efezu do Korintu napísal Druhý list Korinťanom, v Korinte Rimanom a vrátil sa do Jeruzalema (pozri Sväté písmo).

Pavol bol zatknutý v Jruzaleme a tak dva roky strávil vo väzení v Cézarei (r. 58-60), kde tiež napísal List Kolosanom, Efezanom, a Filomenovi. Pavol, aby sa vyhol židovskému súdu sa odvolal na cisára, že je rímsky občan a tak prokurátor Festus ho poslal loďou do Ríma, kde strávil dva roky (r.61-63) väzenia, ale mohol sa voľne pohybovať. Z tradícii vieme, že Pavol ohlasoval evanjelium naďalej a v Macedónsku napísal Prví list Timotejovia List Títovi. Pavol bol opäť zatknutý (r.67) a krátko pred smrťou napísal Druhý list Timotejovi (pozri Sväté písmo). Pavol zomrel ako rímsky občan sťatím s mečom.

Tropar, 4. Hlas

Prví medzi apoštolmi a učitelia celého sveta, proste nášho Vládcu, aby daroval pokoj celému svetu a preukázal našim dušiam veľké milosrdenstvo.

Aká je naša viera? Na akom základe? Je postavená na skale alebo na piesku?
Skúmajme svoju vieru a rozvíjajme, buďme ako živá ratolesť viniča.