SVÄTÁ PÄŤDESIATNICA

Nedeľa zoslania Svätého Ducha

     Na päťdesiaty deň po Veľkej Noci – Pasche slávime Turíce – Zoslanie Svätého Ducha.

     Aj Židia na päťdesiaty deň po Pasche slávia sviatok a to  Shavuot – Sviatok týždňov  a je to deň po východe z Egypta, keď Boh na hore Sinaj daroval Mojžišovi tabule Zákona (Ex 31, 18). Tak ako Boh prisľúbil (Sk 2, 9-21) aj splnil (Sk 2, 1-4) a na apoštolov zoslal Svätého Ducha, čím sa stali ohlasovateľmi Evanjelia. Je to zavŕšením a spečatením diela spásy. Tu sa rodí a začína pôsobiť Kristova Cirkev, ktorú Duch Svätý  posväcuje, udržuje,[1] je princípom v jej misii, vedie ju.[2]

     Ruach v biblickom jazyku môže mať rôzne významy, ale hlavný význam je to, čo bytosť oživuje a čo z nej samovoľne vyžaruje (v Septuaginte označovaná rímskymi číslicami LXX)  a grécky preklad je pneuma, teda dych, duša, vietor, vzduch, vnútorná Božia podstata, nesmrteľnosť a všadeprítomnosť, múdrosť, sila (Starý Zákon a hebrejský jazyk nepozná pojem „duch“ ako my; pozri  Gn 1,12; Ez 13, 13; 1Kr 19,12) aj „voňať“(kadidlo, olej alebo krizma pri vysluhovaní niektorých sviatosti symbolizujú moc Ducha Svätého) a mnoho ďalších.[3]

Darov Ducha Svätého je sedem.

Stretáme sa s nimi už u Izaiáša: „A spočinie na ňom duch Pánov: duch múdrosti a rozumu, duch rady a sily, duch poznania a bohabojnosti a naplní ho bázeň pred Pánom.“ (Iz 11, 2-3).

1. Dar múdrosti – múdrosť nám pomáhať pochopiť Božie slovo. Anselm Grűn poukazuje aká dôležitá je múdrosť pri riešení osobnej krízy. Hovorí, že ona nás vedie k prameňu, ktorým je živý Boh. Cestu k prameňu máme hľadať v hĺbke duše.[4]
2. Dar rozumu – tento dar nám dáva schopnosť porozumieť Božím pravdám, zámerom. Veď koľko krát si povieme: „jasné rozumiem, to mi trvalo, Pán ma osvietil – osvietil mi rozum“. Tu A. Grűn hovorí, že sám sebe rozumieme až vtedy, keď sa za seba vieme postaviť a vtedy viem nahliadnuť sami do seba a vidieť ako v našom vnútornom tichu prebýva Boh. Vtedy pochopíme, že  podráždenosť a nespokojnosť nemajú miesto.[5]
3. Dar rady – ukazuje nám cestu rozvahy. Buďme rozvážny a raďme sa navzájom.[6] Všetci sme na ceste, na ceste k Bohu a preto spoločne v jednote kráčajme.
4. Dar sily – tento dar sa obracia na vôľu a je považovaný za cnosť statočnosti.[7] Pána prosíme o silu a on nám ju dáva, no musí sa prejaviť aj naša vôľa, ktorá je slobodná a rozhodujeme sa my sami.
5. Dar poznania – cez tento dar sa nám Pán dáva poznať, dáva nám schopnosť porozumieť Písmu a učeniu cirkvi. Týmto darom prichádzame bližšie k Bohu a môžeme zakúsiť jeho lásku tak ako čítame:1Jn 4, 15-16.
6. Dar nábožnosti – je darom nazerania na Boha vo svojom srdci, darom upriamujúcim sa na vzťah s Bohom. Vyžaduje si prejav naším životom. Tomáš Akvinský o nábožnosti hovorí ako o opravdivej túžbe milovať Boha Otca a zachovávať jeho príkazy. Človek týmto darom sa rád modlí a túži po Eucharistii.[8]
7. Dar bázne voči Bohu – nechať Boha pôsobiť v nás, ako to povedal sv. Tomáš Akvinský: Božou bázňou je schopnosť podvoliť sa úplne Bohu a plniť jeho vôľu. Len tak môže Boh preniknúť naše telo i dušu. Ďalej hovorí, že Bázeň nám bola daná, aby v nás pokorila pýchu. Preto pri nevyriešenej kríze v živote alebo otrase krízou nehovorme ako o „Božom treste“. Vyvarujme sa toho. Aj vtedy je pri nás Pán, len sa mu otvorme a prehodnoťme svoj život.[9]

Duch Svätý je treťou Božskou osobou aj jej sa klaniame: Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Máme aj krásnu modlitbu k Duchu Svätému:

  Kráľu  nebeský, Utešiteľu, Duchu pravdy, ktorý si všade a všetko naplňuješ, poklad dobra a darca života, príď a prebývaj v nás.Očisť nás od každej poškvrny a spas, Dobrotivý, naše duše.

Duch Svätého vyznávame aj vo vyznaní viery:

I v Ducha Svätého, Pána a Oživovateľa, ktorý vychádza  z Otca i Syna. * Jemu sa zároveň vzdáva tá istá poklona i sláva ako Otcovi a Synovi. On hovoril ústami prorokov.