Štvrtá pôstna nedeľa

Na štvrtú pôstnu nedeľu je spomienka na sv. Jána Klimaka, autora spisu Rebrík. Prepodobný otec Ján Klimak sa narodil  v roku 569 a podľa diela, ktoré zanechal možno povedať, že  sa mu dostalo dobrého vzdelania . Ako 16 ročný sa vybral na horu Sinaj, tu vstúpil do monastiera aby mohol žiť podľa vzoru pustovníkov.   

Rebík je dielom  sv. Jána Klimáka, ktorého názov  je z gréckeho Klimax, teda Rebrík  a ďalším  odvodením je aj „Listvica“ od pomenovania „Listvičník“ (Rebrík). V tomto diele Rebríku predstavuje duchovné rastu, napredovania od nedokonalosti k dokonalosti a to v tridsiatich stupňoch, kde  vrcholom je Ježiš Kristus prichádzajúci z nebies, ktorý je vlastne cieľom duchovného života. Spis Rebík sv. Ján Klimak napísal ako ikumen  a to po štyridsiatich rokoch pustovníckeho života prežívaného v láske k Bohu, k blížnemu,  plnom modlitby a bojom s démonom. Je tu opísaná cestá mnícha smerujúca po tridsiatich stupienkoch rebríka zriekajúc sa sveta až po dokonalosť v láske.

Dá sa to zhrnúť do troch etáp, kde prvá hovorí o odtrhnutí sa od sveta s cieľom vrátiť sa do evanjeliového detstva ( je to návrat do pravého detstva v duchovnom zmysle). Druhou etapou je boj s vášňou, kde poukazuje na hlavné pokušenia a terapiu, ktorou je príslušná cnosť. Pozitívny nádych nachádzame v obraze „ohňa“ Ducha Svätého (ide o nehmotný oheň, ktorý je ohňom pravdy a lásky DS). Kresťanská dokonalosť je treťou etapou, ktorá pojednáva o najvyššom štádiu duchovného života, ktorý zakusujú tzv. hesychasti, pustovníci – samotári, ktorí dospeli k vnútornej vyrovnanosti a pokoju. Ján rovnako ako aj otcovia púšte za najdôležitejšie považujú tretie štádium, teda schopnosť rozlišovať. Teda z troch štádii:  jednoduchosti, pokory a rozlišovania je práve tretie štádium – rozlišovať je najdôležitejším a dôležitá je aj hĺbka motivácie cez ktorú je treba prebudiť v kresťanovi Božie dary – duchovnú vnímavosť a „cítenie srdca“. Podľa Jána  hesychasta dosahuje dvojakou modlitbou a to: „modlitbou tela“( je vlastná tomu, kto si musí pomáhať postojmi tela: zopnutými rukami, vydávaním vzdychov, bitím sa do pŕs atď.) a „modlitbou srdca“( je spontánna, pretože je účinkom prebudenia duchovnej vní- mavosti, ktorú Boh daruje tomu, kto sa venuje modlitbe tela. Ján ju nazýva „Ježišovou modlitbou“ (Iesoû euché), a je založená na vzývaní samotného mena Ježiš, vzývaní, ktoré je nepretržité ako dýchanie) až nakoniec sa modlitba stáva jednotnou, čo je posledný stupienok rebríka (porovnaj TU). Benedikt XVI. Vo svojom príhovore povedal toto: „Posledný stupeň rebríka (30), pokropený „striedmou opojenosťou Duchom“, je venovaný najvyššej „trojici cností“: viere, nádeji a predovšetkým láske.“