Prvá pôstna nedeľa 

je nedeľou o úcte svätých ikon.

Uctievanie  ikon v histórii cirkvi malo z dnešného pohľadu dramatický priebeh, čo si vyžiadalo zvolanie koncilu.  

Siedmy ekumenický koncil (druhý nicejský) sa začal 24. Septembra 787 v Nicei a skončil sa 23.októbra 787 v Carihrade za účasti 350 biskupov. Zvolaný bol cisárovnou Irenou s pomocou carihradského patriarchu Tarazia a so súhlasom pápeža Hadriána I. Dôvodom zvolania koncilu bolo uctievanie obrazov – ikon svätých – obrazoborectvo (obrazoborecké zákony).

V koncilovom uznesení odznelo toto: „V záležitosti úcty obrazov koncil kráčajúc po stopách Bohom inšpirovanej náuky svätých otcov a tradície Katolíckej cirkvi presne definoval, že sochy svätého kríža, ako aj maľované či vyrezávané obrazy svätých, môžu a majú byť umiestnené na stenách domov, v kostoloch, pri cestách, na tabuliach, predmetoch a odeve; menovite obrazy Spasiteľa, Panny Márie a svätých. Tento kult sa môže vyjadrovať zapálením svetla, okiadzaním, pobozkaním, poklonou a padaním na kolená, tak ako sa uctieva Evanjelium, kríž a iné sväté predmety.“

Toto uznesenie týkajúce sa ikon hovorí, že kult obrazov sa vzťahuje na ich prvotné vzory a kto si uctieva obraz, uctieva si osobu toho, ktorý je vyobrazený.

Veľkým obrancom tohto kultu bol sv. Ján Damaský, rehoľník Kláštora sv. Sáby v Jeruzaleme a patriarcha German z Carihradu. Ján Damaský okrem iného na obranu ikon povedal aj to, že Boh môže niektoré z týchto ikon učiniť zvláštnym  prameňom svojich milostí.

K takým to ikonám patrí Klokočovská ikona Božej Matky (r.1670)